Gangy /01/

7. března 2010 v 11:04 | Daduš ♥ |  Gangy

Koniec dobrých časov


Danny sedel vo svojom aute, keď sa to všetko zomlelo. Bolo to dosť rýchle a nikdy si poriadne neuvedomil, ako sa to odohralo. Stačil len zlomok sekundy a všetko, čo kedy mal bolo preč. Stačil jeden dobre mierený výstrel a všetko spadlo, ako domček z kariet. Bolo to presne 26. septembra. Nato, že bol september nebolo chladno. V ten večer viezol Davida a pár ďalších do najzapadnutejšej štvrte v New Yorku. Išli za gangom, ktorý ovládal túto časť veľkomesta a dlžil im peniaze.
Mal to byť obyčajný záťah, no teraz sa niečo posralo, riadne posralo. Keď David vystúpil z BMW-čka so zbraňou v ruke, nikomu ani len nemohlo napadnúť, ako sa to skončí. Gang, ktorého meno, si dovtedy Danny ani len nepamätal, bol na tento záťah zrejme pripravený a tak, kým Danny vyberal jedno z mnoha CD-čiek, ktoré mal v aute, začul výstrel. Prudko sa otočila, no videl už len Davida klesajúceho k zemi. Rozbehol sa k nemu a nepočúval, čo na neho kričia ostatný. Bežal k Davidovi, no ten bol už mŕtvy. Danny kľačal na zemi a po rokoch sa jeho oči znova zaplavili slzami.

O týždeň neskôr

Do miestnosti plnej mužov v čiernych oblekoch a kravatách vstúpila mladá žena. Bola vysoká, štíhla, čierne vlasy mala zopnuté do vysoko- vyčesaného konského chvosta a na tvári mala neurčitý výraz. Po vstúpení do miestnosti zošpúlila narúžované, červené pery a zamierila priamo k truhle uprostred. Mala na sebe čierne šaty, dlhé asi po kolená, čiernu kabelku a čierne lodičky s okrúhlou špičkou. Na rukách mala, tiež čierne, rukavičky. Cez pravú ruku mala prehodené kratučké, taktiež čierne, bolerko. Do truhly hodila ružu a postavila sa stranou.
"Kto je to?" Spýtal sa Danny, ktorý stál na opačnej strane miestnosti, najstaršieho člena gangu - Johna Selymoniho.
"To je predsa Rosalie Jenkinsnová, vodkyňa Amazoniek." Vysvetlil mu starý, prešedivený muž a potľapkal mladíka po pleci. Vedel, že to teraz nebude mať ľahké pretože, akom to bolo zvykom, ak chce zabrať miesto po Davidovi, tak bude musieť poradne zabojovať. Danny si vzdychol a zamieril k truhle. Vyčítavo a zahľadel na Davida a hľadel na neho až dovtedy, dokým sa mu za chrbtom neozval ženský hlas.
"Môžem s Vami hovoriť?"
"Samozrejme." Povedala a otočil sa. Hľadel priamo do tváre Rosalie. Tá sa na neho mierne usmiala. Vyšli z miestnosti a zamierili do obývačky Davidovho domu.
"Sadnite si, prosím." Povedal. "Dáte si niečo?"
"Nie, ale prosím Vás, mohli by sme si tykať?"
"Samozrejme. Danny." Podal jej ruku a ona ju po vyslovení svojho mena prijala.
"Prišla som za tebou ohľadne gangu."
"Samozrejme. Aj ty ho chceš získať? Ako Knives? Prepáč, ale nemám záujem. Dovidenia. " Povedal, postavil sa a ukázal na dvere.
"Ale získam ho, uvidíš." Usmiala sa a odišla. Danny si vzdychol a pobral sa do miestnosti, kde sa mal čítať testament. Sadol si za stôl a čakal, kým prídu ostatný. Po pár minútach sa tam dostavili všetci, aj právnik.
"Prosím o pozornosť, prečítam vám závet pána Davida Martina." Začala a z obálky vytiahol list. "Ja, David Martin, pri plnom zdraví a vedomí vyhlasujem, že všetko dedí môj najlepší zverenec a žiak, ktorý mi bol ako syn - Danny Lenchart." Povedal a Danny na neho neveriacky pozrel. Nevedel prečo mu David všetko odkázal a nebol tým až tak nadšený. S majetkom, postavením a všetkým ostatným zdedil aj Davidových nepriateľov, a to ho veľmi nepotešilo. Dannyho dedičstvo nepotešilo, ako si stihol všimnúť, aj Jasona - Davidovu pravú ruku, no úplne z iných dôvodov ako Dannyho.
"To nie je možné!" Vykríkol a buchol päsťou po stole. "Prečo zdedil všetko, aj gang, ten usmrkanec? Také sopľavé deti nesmú narábať so zbraňami." Prudko sa postavil a ukázal na Dannyho prstom. "Uvidíme, kto z nás je lepší a kto sa pridá na tvoju stranu, sopľoš!" Odišiel
z miestnosti a Danny sa neveľmi radostne pozrel na Johna.
"No a je tretí, som zvedavý či ešte niekoho do týmu zoberieme!" Šepol a aj on odišiel. Šiel do garáží a keď našiel svoje auto bez rozmýšľania odtiaľ odišiel. Nevedel kam ide a ani ako dlho sa zdrží, ale vedel, že na nejaký čas musí vypadnúť. Po dvoch hodinách strávených na diaľnici odbočil do malého mestečka, priamo pri mori. Tam sa chodievali s Davidom skrývať, keď išlo do tuhého. Dom, ktorý tam mal bol malý a útulný, a hlavne o ňom nikto nevedel. Zaparkoval za domom, aby nikto nevidel auto a pod kvetináčom našiel kľúč. Vošiel do domu, ktorý sa nezmenil. Nemal sa ako zmeniť, no po Davidovej smrti, sa zmenilo úplne všetko a Danny akýmsi spôsobom čakal, že ani tu nezostalo nič na svojom mieste. Našťastie sa mýlil. Sadol si na gauč a pozeral sa do kozuba. Bol vyhasnutý, tmavý a prázdny. Presne takýto bol Dannyho život pred tým, ako padol do gangu Wind. A padol doslova. Keď sa Danny narodil zomreli mu obaja rodičia. Vyrastal v sirotinci v New Yorku, ale po 5 rokoch ho chceli poslať do sirotinca v Lousiane, ale podarilo sa mu utiecť. V noci zašiel do tmavých uličiek New Yorku a tam aj ostal. Ako 5 ročnému sa mu pár týždňov darilo prežiť, no po tých pár týždňoch vyhladovaný, uzimený a úplne premočený, pretože to bolo obdobie dažďov, spadol na schodoch vedúcich do pivníc v jednej s tých tmavých uličiek. Vtedy sa dvere otvorili a on sa neocitol v pivnici, ale vo vykúrenej izbe plnej mierne podnapitých členov gangu. Tak spoznal Davida a odvtedy s nimi žil. Danny potriasol hlavou a vyšiel po schodoch na horné poschodie. Boli tam dve spálne a malá kúpeľna. Jedna spálňa patrila Davidovi a druhá Dannymu. Šiel do Davidovej izby a ľahol si do postele. Rád spával v Davidovej posteli, pretože sa tam nebál. Ako malý si myslel, že spod postele vyjde nejaké strašidlo a že ho, prinajmenšom, zje. Nad tou predstavou sa usmial. Otočil sa na chrbát a zahľadel sa do stropu. Po pár minútach tejto bezútešnej činnosti, sa postavil a zo skrine pri dverách vybral malú krabičku. Otvoril ju. Vnútri bolo pár listov, fotiek a oznámení. A samozrejme, Dannyho denník. Keď mal 12 rokov videl prvú vraždu. Nevedel sa z toho spamätať a tak mu David poradil, aby si začal písať denník. Jemu to, vraj, pomohlo. Začal si ho písať a odvtedy zapísal už pár zošitov. No asi v 16 ho to prestalo baviť. Všetky denníky boli tu, v Davidovej skrini. Nechcel, aby to niekto našiel v jeho skrini a tak to uložili sem. Bol to Davidov nápad. Na spodku krabičky však objavil niečo, čo nikdy nevidel. Bola to fotka. Bol na nej David, nejaká žena a malé bábätko. Fotka mohla byť stará možno 5, alebo 6 rokov.
Otočil ju a na zadnej strane bolo napísané jedno jediné slovo: Rodina. Jediná vec, ktorú Danny nikdy v živote nemal. David a celý gang sa mu ju snažili vynahradiť, no on túžil mať aj mamu, nielen päťdesiat, zväčša opitých chlapov a Davida. Slnko zašlo a na Dannyho dopadla únava. Ľahol si na posteľ a po týždny prebdených nocí konečne zaspal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Elcaria no Urameshi Elcaria no Urameshi | Web | 7. března 2010 v 18:15 | Reagovat

skvele :) inak spriateliš ? :)

2 Tarin Tarin | Web | 8. března 2010 v 20:43 | Reagovat

Takže som si to všetko podrobne prečítala. Bolo to naozaj pekne napísané. Dobre si to opísala. Najviac sa mi páčil opis tej ženy. Naozaj pôsobivé. :D

A celý ten nápad bol dobrý. Mafiu a gangy mám rada takže si myslím že táto poviedka sa mi bude páčiť :)

Je smutné ke´d niekomu umrie kamarát. :( Dúfam že to Danny nejak prežije. A to hlavne kvoli tým zdedeným nepriateľom :D

Ak by som ťa mohla poprosiť. Tak si príd niečo tiež prečítať keď budeš mať čas XD

3 Tarin Tarin | Web | 11. března 2010 v 20:30 | Reagovat

Zase som tu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama