My life in Wonderland /01/

19. března 2010 v 21:23 | Daduš ♥ |  My life in Wonderlan
Selena

Selena Carelessová sa posadila na lavičku pred školou a užívala si začiatok jari. Tento rok prišla jar naozaj neskoro a Selena nebola práve zimný typ človeka. V zime by sa najradšej uložila do zimného spánku a zobudila by sa práve v taký deň, aký bol dnes.
"Selena!" Začula upišťaný, afektovaný hlad školskej barbie.
"Ashley, ahoj, a to bol dnes taký krásny deň." Zatiahla a vybrala z kabelky mobil. Otvorila novú správu a do sms-ky napísala: Pomôž mi! Prosím!. Ani nie o minútu neskôr sa tam objavila Selenina najlepšia kamarátka Jackie, ktorá prerušila Ashleyine litánie o sebe a svojej dokonalosti.
"Ashley," začala Jackie afektovanie "láskavo vypadni, lebo nás nebaví pozerať sa na tvoju plastovú tváričku, OK?"
"Och, Jackie, keby si sa aspoň vedela správať." Povedala Ashley a so svojou družinou odišli.
"Och, Ashley, aspoň keby si vedela, čo spávanie vôbec je." Zakričala za ňou ešte Selena, no Ashley sa tvárila ako-keby nič nepočula.
"S. máš bod." Jackie si sadľa vedľa nej a usmiala sa na ňu.
"J., ja viem."
"Sel, pozri...." Jackie ukázala na chalana stojaceho oproti nim. Bol to Jason a bol o ročník vyššie ako ony. Podľa Seleninho a Jackinho zoznamu bol najkrajší chalan na škole. "No nie je dokonalý?"
"Nechodíš náhodou s tým fotografom? Len tak, mimochodom." Spýtala sa jej S., ktorá z Jasona nebola taká hotová ako jej kamarátka. Samozrejme, bol pekný aj sa jej páčil, no nebola na tom tak zle, ako J.
"Chodím, ale myslím, že o chvíľku budem opäť single." Zatiahla a Selena prevrátila oči. Jackie bola milá baba, správne šibnutá so zmyslom pre humor, no od začiatku nového roka vystriedala minimálne 30 chalanov.
"Zlatko ver mi, bude to fajn, to predýchaš!"
"O čom?" Spýtala sa jej S, mierne mimo deja.
"Neviem, ale tak sa mi to tam hodilo." Hlesla J. a obe sa rozosmiali. Vtom Selene zazvonil mobil.
"Čau mami, čo by si chcela." Spýtala sa jej "Čo? To je dnes?.....Úplne som na to zabudla......OK mami, hneď som tam, čau."
"Čo je?" Uškrnula sa J. nad Seleniným výrazom besného poníka.
"Dnes je to stretko s maminým frajerom a jeho deťmi.... Je to... preboha....o 38 minút." S. vzala tašku, objala kamarátku a vybehla k ceste. Stopla si taxík a odviezla sa domov. S mamou bývali v centre New Yorku už dva roky. Dovtedy sa stále niekam sťahovali, pretože jej otec mal zložitú prácu. Keď sa jej rodičia rozviedli tak sa s mamou presťahovala sem. Vybehla do svojej izby a obliekla si prvé šaty, čo jej prišli pod ruku. Boli krikľavo-modré, hore, uprostred korzetu mali ružovú kvetinu s modrými stužkami, aby sa dali zaviazať okolo krku, mali nariasenú sukňu do polovičky stehien. Obliekla si krikľavo-ružové silonky a obula modré lodičky s okrúhlou špičkou. Vzala si krátky ružový kabátik a kabelku a do vlasov si zastokla ružovú čelenku. Vybehla z izby a šla do maminej.
"Ideme?" Spýtala sa jej. Selenina mama, Cathy, mala na sebe čierny kostým a čierne lodičky. S. prevrátila oči a prikývla. Neznášala štýl obliekania svojej mamy. Stále len čierna, alebo biela. Štvalo ju to a často jej vravela, že chodí ako z pohrebného ústavu. Zišli dole, kde ich čakala limuzína, ktorá ich odviezla do reštaurácie. Pri vchode si odložili kabáty a recepčný ich uviedol k ich stolu. Tam už sedel mamin priateľ. S. Johnatana Deaina spoznala už pred pár týždňami, ale dnes sa po prvý krát strene jeho deťmi. Mama vravela, že má syna starého asi ako ona a 8 ročného. Ovdovel, keď sa narodil jeho mladší syn. Posadili sa a S. zdvihla pohľad. Uvidela Johna objímajúc mamu a malého, štrbavo sa na ňu usmievajúce chlapca.
Vtedy prehovoril John: "Selena, toto je môj syn Michael," ukázal na chlapca "a toto je môj starší syn Taylor."
Selena sa najprv pozrela na Michaela. Ktorý jej podal ruku. Usmiala sa a prijala ju. "Teší ma, Michael."
"Aj mňa teší." Povedal, ešte jemne šušlavo.
"Mňa tiež teší." Selena začula chlapčenský hlas vedľa nej a otočila sa. Sedel tam vysoký hnedovlasý chalan, celkovo pekný a selene dosť známy. Bol to totiž jeden z Jasonových kamarátov. Selena sa usmiala a rýchlo sklopila pohľad. Celý večer sa dosť nudila a do konverzácie sa veľmi nezapájala, jedine ak sa ju na niečo spýtali. Po hlavnom jedle sa John postavil a venoval dlhý pohľad Seleninej mame. K S., ktorá ho celý večer nepočúvala a bola duchom mimo doľahli len slová: "....a preto dúfam, že sa za mňa vydáš." Vtedy Selena prestala dýchať, pootvorila ústa a vyvalila oči. Začula tenký, vystrašený hlások a zacítila ruku na svojej.
"Selena, si v poriadku?" Hlesol Michael, no S. ho nepočúvala a naďalej pokračovala v činnosti. Keď usúdila, že už jej dochádzajú posledné dávky kyslíka, nadýchla sa. Všimla si, že Mikeovi sa nesmierne uľavilo. Potom prešla pohľadom na Taylora. Ten sa tváril neurčito. Ani prekvapene, ani potešene.
"Áno." Začula mamu a znova vyvalila oči, no Mike sa opäť tváril vystrašene tak sa nadýchla.
"Sel, si v poriadku?" Spýtala sa jej mama.
"Hej, som len ma to...ehm...akosi...tak trochu...dosť prekvapilo."
"S. myslela som si, že ti to nevadí."
"Mami, veď mi to nevadí. Asi." Usmiala sa a postavila. "Z dovolením, rada by som šla na toaletu." Keď si na dámskych WC-kach opláchla tvár zbadala v zrkadle niečí odraz.
"Čo tu chceš?"
"Z tvojho výrazu som usúdil, že ťa to prekvapilo." Selena sa obrátila a pozrela mu do očí.
"Úžasný zmysel dedukcie, musím ťa pochváliť. Kde si trénoval Taylor?" On sa len uškrnul a pokračoval tam, kde skončil predtým, než ho Selena vyrušila: "Chceš aby, sa tvoja mama vydala za môjho otca? Aby sa cítila znova sklamaná a ponížená? Chceš to?"
"O čom to hovoríš? Johnatan mamu ľúbi a ona ľúbi jeho. Tak aký máš problém?"
"Ja nemá žiaden problém. Mne je jedno, či otec zlomí srdce nejakej ďalšej štetke." Selena sa nahnevala a pristúpila k nemu, Chytila ho za líce a nahla sa k jeho uchu. Zašepkala: "Moja mama nie je štetka." Potom jej ruka vystrelila a s hlasným plesnutím znova pristála na jeho líci. Ostal tam po nej svetlo-červený fliačik.
"Hmm....Musím uznať....dobré." Takúto reakciu nečakala, no usmiala sa a odišla. Keď prišla k stolu mama sa jej spýtala: "Nevidela si Taylora? Tiež musel ísť na toaletu." S. sa na mamu žiarivo usmiala a odvetila: "Nie, nemala som to šťastie." Vtedy sa Taylor posadil na svoje miesto vedľa nej a ona mu uštedrila vražedný pohľad. On sa tváril ako stelesnená nevinnosť. V reštaurácii ešte chvíľku posedeli a potom šli k Selene a jej mame domov. Tam S. zaliezla do izby a volala s Jackie, keď k nej prišiel Taylor. Znova.
"Môžem s tebou hovoriť?" Spýtal sa.
"J. neskôr ti zavolám a povieš mi, ako to dopadlo, OK?" S. nečakala na reakciu kamarátky a hneď zložila.
"Neučili ťa klopať?" Mobil strčila pod vankúš, ako to mala vo zvyku, keď ju niekto vyrušil. "A mimochodom, čo chceš v mojej izbe?"
"Dokončiť náš rozhovor."
"My sme nejaký rozhovor viedli? Prepáč, no na to si nespomínam. Prosím ťa, oživ mi pamäť." Keď to dopovedala Taylor sa posadil na stoličku oproti nej.
"Nespomínaš? Ten rozhovor na dámskych toaletách, v ktorom si mi na konci tak vášnivo strelila facku."
"Och áno, už si spomínam. Prepáč, ale úplne mi to vyfučalo z hlavy. Na nepodstatné veci si totiž nepamätám." Sel sa zahniezdila a vystrela.
"To som rád, že som ti oživil pamäť a teraz ho chcem dokončiť. Takže bol by som...."
"Myslím," Prerušila ho Selena "že ten rozhovor sme dokončili, keď si nazval moju mamu štetkou."
"Pozri, na tvojej mame mi nezáleží, nepoznám ju a je mi úplne ukradnutá, jediné čo ma trápi je brat a chcem len to, aby zase netrpel."
"Prečo by mal Michael trpieť?"
"Mike nikdy nemal mamu a často sa citovo naviaže na otcove priateľky." Selena nikdy nevedela pochopiť, ako mohol do jedného jediného slova vložiť toľko nenávisti, no v tomto momente ju to len udivilo.
"A? ďalej nič? To je všetko? Nechceš aby brat trpel a preto chceš našich rozdeliť? A čo ak im to vydrží? Hmm? Premýšľal si už aj nad touto alternatívou?" Selene dochádzal dych, nechápala ako sa v jednom človeku mohlo skrývať toľko zloby, že chcel rozdeliť dvoch ľudí, ktorý sa ľúbia.
"Môj otec má od smrti matky mnoho mileniek. Každú jednu ženu podvádzal, no veď sa pozri, určite podvádza aj tvoju mamu. Aha." Z vnútorného vrecka saka vytiahol mobil a ukázal ho Selene. Bola tam správa prijatá pred dvoma dňami:
Miláčik, kedy sa stretneme? Chýbaš mi a už to dlhšie bez neba nevydržím. Cmuk. G.
Selena potriasla hlavou. "Ako ti mám veriť?"
"Nemusíš mi veriť, je to len na tebe." Odvetil.
"Musíš mať svojho brata veľmi rád, keď to preňho robíš. Však?"
"Mám rád len svojho brata. " Taylor si dal veľmi záležať na tom, aby slovíčko len poriadne zvýraznil.
S. prikývla. "V poriadku, to ti neberiem. Ale tvoj návrh si ešte premyslím." Postavila sa a zišla dole po schodoch. Cítila, že jej budúci brat ju nasleduje a všimla si matkin radostný pohľad, keď ich spolu uvidela. Jej mama bola veľmi milá, spoločenská a dobrosrdečná. Ľudom pomáhala a nechcela za to nič. A to bol ten najväčší problém. Vo svojej podstate bola jej mama veľmi naivná. A ten jej pohľad šteniatka! Presne taký pohľad mala teraz, keď svorne schádzali po schodoch. Ak by tá sms-ka bola pravdivá, nevidela by radostný pohľad šteniatka, ako teraz, ale pohľad zraneného a smutného šteňata a to by už nezniesla.
"Deti," začala Selenina mam a S. prevrátila očami, toto pomenovanie sa v jej veku - 4 mesiace pred 18 narodeninami naozaj nehodilo. Selenina mama pokračovala: "S Johnom sme sa rozhodli, že by sme mohli skúsiť žiť ako rodina. On by sa nasťahoval k nám, alebo mi k nemu." Ak bola Sel v reštaurácii prekvapená, tak táto situáciad bola hodná psychiatrie. Kútikom oka pozrela na Taylora, no ten nevyzeral prekvapený, lež nahnevaný.
Možno preto sa S. ujala slova. "Podľa mňa bude lepšie bývať u nás. Myslím, že to bude výhodnejšie pre obe strany. Teda budeme to mať bližšie do školy a vy do práce, nie?" Selenina mama sa usmiala a preslov dcéry si vysvetlila ako prehnané nadšenie z danej veci. John sa na ňu tiež nadšene pozrel jedine Taylor na ňu vražedne pozrel a Selena mu ten pohľad nežne a tiež vražedne opätovala (pozn. aut.: neviem čo sa to dá nežne a vražedne, no znie mi to dobre takže to prosím neriešte :) ) .
"A teraz mami, nás prosím ťa, ospravedlň, s Taylorom sme mali menší rozhovor a musíme ho dokončiť." Postavila sa a vyšla po schodoch. Taylor ju dohonila tesne pred jej izbou zdrapil za rameno.
"Ty si normálna? Prosím ťa o niečo a ty spravíš presný opak!"
"Pusti m," povedala a vytrhla sa mu. Zatiahla ho do izby a zavrela dvere. "Za prvé: normálna som a za druhé: je lepšie bojovať na domácej pôde."
"Takže mi pomôžeš?"
"Nepochopil si to? Tebe záleží na svojom bratovi a mne zas na svojej mame. Nechcem aby trpela." Sadla si na posteľ a ukázala na dvere: "Rada by som šla spať, takže z dovolením. A pozdrav mamu a Johna a aj Mikea." Usmiala sa a išla do sprchy. Tento deň bol pre ňu viac menej triumfom. A nad Taylorom vedie 1:0, čo ju dosť tešilo. Lenže to ešte netušila, čo všetko táto vojna, ktorú vyhlásili prinesie a aké obete a koľko ich bude musieť padnúť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám My life in Wonderland?

Hej, je to úplne super :) 50% (7)
Nie je to môj štýl... :l 14.3% (2)
Nie nepáči sa mi to :( 21.4% (3)
Nečítam :P 14.3% (2)

Komentáře

1 Elcaria no Yoshino˙·٠●• SB •●٠·˙ Elcaria no Yoshino˙·٠●• SB •●٠·˙ | Web | 20. března 2010 v 20:57 | Reagovat

Waaw :) skvele

2 Liana Liana | E-mail | Web | 25. března 2010 v 21:40 | Reagovat

ahoj, ano, spriatelím :) a na fb si ma kludne pridaj :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama