Once upon a time.... /00/

6. března 2010 v 16:12 | Daduš ♥ |  Once upon a time...
Jessy


16. 08. 2009, Florida, Hotel Thorton
Budík na nočnom stolíku sa rozozvučal a jej krásne sny sa razom pominuli. Dezorientovane sa obzrela okolo seba a až po pár minútach jej došlo, kde vlastne je. Bola v apartmáne. Počkať! Ako sa ocitla v apartmáne? Prudko sa posadila, no zatočila sa jej hlava a musela si opäť ľahnúť. Snažila sa spomenúť si na včerajšiu noc, ale akosi sa jej to nedarilo. Vedela, že bola Jessina párty.
"Jessy!" Vykríkla a vyskočila z postele. Jej kamarátka Jessy. "Do riti." Pozrela sa na svoje oblečenie. Šaty z včerajšieho večierka a topánky zo zlomeným opätkom.
"Sakra.....To bol Manolo Blanic!" Potriasla hlavou a snažila sa nájsť použiteľné topánky. Vzala prvé tenisky, čo boli po ruke a vybehla z apartmánu. Cestou ešte stihla vziať kľúč od izby a slnečné okuliare, ktoré poriadne zamaskujú kruhy pod jej očami. Zastala pri výťahu a čakala naň. Nasadila si okuliare a vošla dnu. Neskutočne ju bolela hlava, no starosť o kamarátku to znižovala. Vo výťahu skackala, ako podnapitý krtko a keď konečne začula zvuk otvárajúcich dverí vyletela z výťahu. No bez tak ďaleko nedoletela, pretože vonku stál nejaký chalan s kopou papiera, ktorý sa mu po jej náraze rozletel na všetky strany. Na sebe mal hotelovú uniformu: čierne nohavice, bielu košeľu a červené sako s logom hotela a s menovkou. Pozrela sa na menovku, ale písmenká sa rozplývali a slnečné okuliare v tmavej hale, jej boli asi tak na dve veci. Stiahla si ich na špičku nosa a po prečítaní jeho mena ich vytiahla jedným ťahom na oči.
"Prepáč Lusc." Povedala..
"Som Luck, slečna." Upresnil a začal zbierať papiere.
"No čo, jedno písmenko toho veľa nezmení." Prekročila ho a ani sa neobzrela. Prečo by ju mal zaujímať nejaký hotelový poslíček? Ju, Noru Clarkovú? O päť sekúnd ani nevedela, aké bolo jeho meno, nieto ešte ako vyzeral. Prišla k bazénu a snažila sa Jessy nájsť, márne. Obehla celý hotel a až potom jej ešte jemnučko podnapitý mozog napadlo, zájsť na hotelovú recepciu.
"Prosím vás, nevideli ste moju priateľku? Volá sa Jessy Cameronová. Je tu ubytovaná." Povedala chalanovi, ktorý sa usmieval ako slniečko na hnoji, ale keď to dopovedala úsmev mu zmizol z tváre a pozrel na skleneným pohľadom.
"Žeby bol tiež na tej párty?" Prebleslo jej mysľou, no vtom si uvedomila, že Jessy by takéto voľačo na svoju párty nevpustila. Svojím odborným pohľadom ho dôkladne preskúmala.
"Pýtali ste sa na slečnu Jessy Cameronovú? Slečna...ehm...."
"Clarková, Nora Clarková." Doplnila ho a zdvihla obočie. Čakala odpoveď, no on namiesto toho začal vytáčať nejaké číslo na telefóne.
"Pane, je tu slečna Nora Clarková, priateľka slečny Cameronovej......Áno oznámim jej to.....Čakáme Vás." Povedal a na tvári sa mu zjavil neurčitý výraz. Vzdychol a ju vytlačili spred jeho pupákovej tváre nejaký šikmookí turisti.
"Slečna Clarková?" Niekto sa dotkol jej pleca a ona sa strhla. Vydýchla, keď zbadala starú vráskavú tvár, majiteľa hotela.
"Pán Johnson. Čo sa stalo? Neviem Jessy nikde nájsť." Povedala a čakala na odpoveď. Opäť márne, pretože pri nich sa zjavil policajt. Čo tu robí polícia? Jej mozog nezaregistroval doteraz nijaké policajné auto a to sa ich tu hemžili desiatky.
"Vy ste slečna Nora Clarková?" Spýtal sa jej pekný mladý policajt.
"Áno." Zvodne sa usmiala, no on aj na ďalej ostával chladným.
"Musíte ísť so mnou." Povedal a otočila sa k pánovi Johnsonovi.. "A čo ten poslíček?"
"Ten je tam." Ukázal na postavu asi 30 metrov od nich. Policajt za ním zašiel, no to už Nora nasadala do auta. Vyložili ju na najbližšej policajnej stanici. Veľmi nepremýšľala nad tým, čo sa mohlo stať. V noci bola opitá, možno prešla na červenú, možno našli na večierku drogy, vedela, že ich tam niekto prepašoval. Netárpilo ju to. Stačilo zavolať jej zaneprázdnenému otcovi a dostal ju preč od všadiaľ. Veď vo väzení už prežila niekoľko nocí. Rukou si prešla po plavých vlasoch a jeden prameň si zastrčila za ucho. Keď vystúpili na policajnej stanici, zaviedli ju do vypočúvacej miestnosti. Sadla si na stoličku a čakala. Čakala na hocikoho, len nech niekto príde. Začala sa jej zmocňovať nervozita. Poobzerala sa okolo seba a uvidela na stene dve kamery. Rýchlo sa otočila.
"No tak, Nora, upokoj sa. To zvládneš." Šepkala a vtom sa otvorili dvere. Dnu vošla asi 40 ročný žena. Mala na sebe čierny kostým a v rukách držala spis.
"Ste slečna Clarková?" Spýtala sa.
"Á-áno." Zamračila sa, až sa jej na čele zjavila vráska. "Čo sa stalo? Kde je Jessy." Vyhŕkla a prudko sa postavila.
"Slečna Clarková, upokojte sa. A sadnite si." Nora si na jej vyzvanie naozaj sadla, hoci by tomu mnohí neuverili. Vyšetrovateľka pokračovala: "Včera okolo polnoci sme našli na v jednej pochybnej štvrti mŕtvolu mladého dievčaťa."
"A čo to má spoločné so mnou?"
"Identifikovali sme ju ako Jessicu Cameronovú, môžete nám to potvrdiť?" Nore prestalo biť srdce a stisla oči. Keď ich otvorila, na stole pred ňou stál otvorený spis a v ňom bola vložená fotka. Meravo na ňu hľadelo dievča s dlhými čiernymi vlasami, sklenými, modrými očami, bledou pleťou a vystrašeným výrazom na tvári. Smrkla a prikývla. Áno, bola to Jessy.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Tarin Tarin | Web | 6. března 2010 v 16:24 | Reagovat

ahoj. jasne že chcem byt zas sb :D A parádna čast :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama